História


Vznik

Na počiatku bola Argraia len pustou krajinou než prišiel čas a tak všetko začalo, svet začal fungovať. Avšak bol pustý, pochmúrny a osamelý to sa ale všetko zmenilo keď prišiel Leonas, život samotný a s ním zvieratá, draci. Svet fungoval v krásnej harmónií a bol to raj na zemi. No draci začali byť vyčerpaný a nevládny a tak prišla Luna ktorá priniesla spánok a sen, tím aj pokoj a odpočinok.
Všetko fungovalo dokonale v Argarií prevládalo šťastie.
No potom prišla tma s ňou temnota a smrť.
"Nech je svetlo" povie Leonas pred očami Senkoru "nie! Nech je tma!" vyhlásil Senkora ktorý nesúhlasil s rozhodnutím života.
A tak sa medzi nimi strhol boj, hádka ktorá trvalo dlho. Jeden chcel večné svetlo a druhý chcel večnú tmu.
Súboj by bol trval večne keby nezasiahol Sailon, strážca času a ich súboj neukončil slovami.
"Bude svetlo aj tma a pomenujeme to deň a noc a každý z vás bude mať jedno z nich"
Obaja i keď trochu neochotne súhlasili a tak Leonas strážil deň a Senkora noc.

Netrvalo dlho a jeden tvor zomrel čo sa životu nepáčilo. Chcel pre toho tvora spraviť niečo dobré a tak ho chcel vziať po svoje krídla teda jeho dušu. Smrť avšak nesúhlasil. Tvrdil ,že si to nezaslúži lebo tvor konal zlo a tak by mal skončiť pod jeho krídlami.
Znovu sa medzi nimi strhla hádka ktorá sa nezaobišla bez rafania a vrčania. Po dlhej dobe teraz bez zásahu Sailona urobili kompromis. Ak bude tvor konať dobro skončí v tak zvanom raji ktoré stráži život a ak bude tvor konať zlo, skončí v podsvetí ktoré stráží smrť.




Prvý Argarian

Draci si žili pokojným životom, každý na území svojho elementu, neboli medzi nimi spory, áno dobre nejaké tie hádky tam boli súboje taktiež no nebolo to nič vážne a spor sa vždy urovnal.

Bol to deň ako každý iný, všetko sa javilo normálne až na ten fakt ,že sa niekto stratil. Bolo to malé ľudské dievčatko, každý ju zúfalo hľadal v okolí a všade kde ich len napadlo no ono nikde. Zostávalo len jediné miesto, a tým bol hlboký les do ktorého sa ľudská noha neodvážila vkročiť, povrávalo sa, že tam žije mocný drak ktorý ten les stráži a ak tam ktokoľvek z ľudí vkročí skončí v jeho spároch a duša bude daná Senkorovy.

Dokonca sa povráva ,že tam je ten drak až do dnes. Ak sa chcete presvedčiť môžete sa tam ísť pozrieť.

Každý človek to vzdal, nikto nemal tú odvahu tam ísť a riskovať svoj život a dievčatko tak nechali na pospas mocnému drakovy.

Už to boli tri dni čo dievčatko zmizlo, pretĺkalo sa hlbokým lesom nevediac kam ide, kde je a čo by mala robiť. Nohy mala doškriabané po konárikoch do krvi a jej topánočky boli úplne premočené. Nedalo sa v nich poriadne chodiť, nohy mala omrznuté a každý krok ju bolel. Na tvári mala zaschnuté slzy a zúfalo sa predierala lesom dúfajúc ,že nájde cestu von.

Márne, dostávala sa len hlbšie a hlbšie do lesa kde videla tvory aké by jej vo sne nenapadli.

Mala strach no ani jedno ju nenapadlo, neublížilo jej. No strach ju stále ovládal, ako z nich tak z toho ,že sa už nevráti. Jej telom lomcoval obrovský hlad a tak pomaly prešla ku kríku ktorý zbadala, bolo na ňom nejaké ovocie, nevedno či jedlé alebo nie no nič iné jej asi neostávalo než ho zjesť.

"mala by som to zjesť?" zamumlalo si potichu pre seba aby počulo ľudský hlas. Neuvažovalo dlho a jedno si odtrhla, dala si ho roztrasenými rúčkami ku ústam a pomaly zahryzlo....mňam!

Pomyslelo si a rýchlo ho do seba natlačila. Nikdy nejedla nič tak dobré ako toto ovocie, nevedela ako sa volá alebo čo to je, no pomohlo jej to, hlad nemala tak hrozný a uhasilo to trochu aj jej smäd kvôli ktorému mala v ústach sucho akoby jedla piesok po hrstiach.

Zhlboka sa nadýchlo a vzalo si ešte jedno, no to nezjedlo a malo ho iba zo sebou, takto to pokračovalo pár hodín než prešlo na obrovskú čistinku niekde hlboko v lese, rozhliadlo sa okolo priam užasnuto. No to čo prišlo potom ho ohromilo viac. Na zem sa pred ňu zniesol obrovský drak zelenej farby. Drak bol majestátny a už len na pohľad z neho sršal rešpekt ako z nikoho iného, ten drak nebol nikto iný, než samotný strážca tamojšieho lesa.

Sklonil ku nej pomaly hlavu a prezrel si jej zúbožené telíčko. "čo tu hľadáš ľudské mláďa?" oslovil ju drak hrmotným hlasom ktorý sa priam zaboril do jej drobného tela.

"s....stratila som sa.." vykoktalo zúbožené dievčatko ktorého hlas bol tak slabučký až priam nepočuteľný. Drak ju iba uprene sledoval, než niečo povedal dievčatko ku nemu natiahlo ruku a jemne sa dotklo jeho nosa. Bolo zvedavé ale to nebol jediný dôvod prečo to spravilo, niečo ju ku tomu ťahalo, priam nútilo.

Stalo sa avšak niečo zvláštne, obaja, pocítili niečo čo pred tým nie. Niečo ako súznenie, šťastie pokoj zároveň. Ich telo zalial ten pocit a zalomcoval s nimi, niečo sa v nich pohlo a bolo to jasné. Bol to jej drak, pri dotyku pocítili súznenie aké môžu mať len drak a pán.

Drak sa dievčatku uklonil "pomôžem ti domov" odvetil jej drak a ona nasadla na jeho chrbát.

Drak už len mocne mávol krídlami a vzniesli sa vysoko ku oblohe, dievča vyjaklo no potom sa zasmialo a rozpažilo ruky pri čom jej vetral čechral schumlané vlásky. Smialo sa ako jej vietor udieral do tváre a s úžasom pozorovalo krajinu pod ňou ,než zbystrila dedinku. Ukázalo drakovi kde pristáť a on tak urobil.

Dedinčania spočiatku panikárili, kričali a bežali od draka preč, než si jeden z nich všimol ,že na drakovi je dievčatko ktoré z draka opatrne zliezlo.

Zavládlo ticho a nikto sa neodvážil poriadne ani dýchať, než sa nemý úžas zmiešaný so strachom zmenil na radostný plač a smiech s ktorým dievčatko uvítali doma.

Prešlo pár dní a dievčatko sa znovu zotavilo a povedalo im svoj príbeh, ktorý sa traduje a predáva doteraz, Predsa len, je to príbeh prvého pána drakov.

A tak, sa začala éra Argarianov.